Ako prezentovat svoj produkt.pdf

(129 KB) Pobierz
Ako prezentova svoj produkt
15.5.06
1/3
Príprava
Obsah prezentácie
Úvod prezentácie
Záver prezentácie
Hodnotenie prezentácie
Dobrá príprava je základ úspechu prezentácie. Hovorí sa, že dobrá príprava by mala trva
10-krát
tak dlho ako
samotná prezentácia.
Ke za ínam pripravova prezentáciu, musím si zodpoveda 5 základn�½ch otázok.
Why?
(Pre o?) – Musí by jasn�½
cie
prezentácie,
prínos
pre ú astníkov (aby to nebolo plytvaním asu
zainteresovan�½ch udí). Možno pomôže zodpoveda si pomocné otázky: o má publikum na konci prezentácie
vedie ? o má na jej základe potom urobi ? Ako sa má publikum po prezentácii cíti ?
What?
( o?) – V nadväznosti na predchádzajúcu odpove vyberiem nieko ko najdôležitejších bodov na
splnenie cie a. Viac pri príprave obsahu prezentácie.
Who?
(Pre koho? Kto?) – Poznanie publika je ve mi dôležité. Je potrebné pozna jeho vekové zloženie, pôvod,
ím tí udia sú, ak�½ majú vz ah k prezentovanej problematike (Laici? Odborníci? Rôzne?) a pod. Takisto
pomôže znalos o tom (t�½ch), kto robí prezentáciu. Teda silné a slabé stránky a ako to o najlepšie využi .
When?
(Kedy?) – Ak je prezentácia skoro ráno, udia môžu ešte driema . Ak je tesne po obede alebo ve eri, tak
zasa trávia. Najlepší as je pred obedom a pred ve erou. Takisto možno zobra do úvahy, o mali pred mojou
prezentáciou ( i to bola uspávanka alebo nie o privádzajúce publikum do varu), prípadne o ich aká po nej, aby
sa zachovala nadväznos . Ak viem, že publikum bude treba oživi , pripravím si viac prostriedkov na to.
Where?
(Kde?) – Dobr�½ prezentujúci pozná miestnos a techniku dostato ne vopred: aká je ve ká aj vzh adom
na po et udí, akustika, osvetlenie, rozmiestnenie nábytku, technika k dispozícii a iné detaily. Na miesto inu je
dobré sa dostavi dostato ne vopred, aby sa lovek zoznámil s prostredím a vyskúšal si prípadne techniku.
Ch�½ba Ti tam otázka
How?
(Ako?)? Odpove sná nájdeš v alších odstavcoch.
Je ve mi dôležité, aby prezentácia mala
štruktúru.
Skús si spomenú , na ko k�½ch prednáškach si sa cítil(a)
straten�½(-á)?
Nieko ko hlavn�½ch bodov, najdôležitejších myšlienok, by malo ma
logickú súvislos
– zrejmú aj pre
posluchá a, ktor�½ dáva len ob as pozor. Tieto body by mali by nieko ko krát zdôraznené, aby bolo vidie , že sú
ažiskom. A nielen to. udsk�½ mozog má tendenciu si lepšie pamäta aspo 3-krát opakované informácie –
3P:
•
Povedz, o im povieš.
•
Povedz im to.
•
Povedz, o si im povedal.
Okolo hlavn�½ch bodov sa budú to i detaily. Avšak
sa nesnaž zahlti
! Radšej uve len nieko ko zaujímav�½ch
faktov a zvyšok daj posluchá om na papieri (pozri pomôcky). Ak sú pre nich tie informácie zaujímavé, tak si ich
na papieri nájdu ( i už po as prezentácie alebo po nej). Ak nie sú zaujímavé, ušetríš si námahu i as
zainteresovan�½ch, a hlavne trpezlivos publika.
Komentár je vítan�½ na adrese: michal.zarnay (at) fri.utc.sk
Ako prezentova svoj produkt
15.5.06
2/3
Tvoja prezentácia sa môže zostavi napríklad pod a
stromovej štruktúry.
Strom má nieko ko hlavn�½ch
konárov, ktoré majú menšie konáre a každ�½ konár je zakon en�½ ihli kami (listami). To je analogické ku hlavn�½m
myšlienkam, ku ktor�½m sa dospeje cez iasto né myšlienky a každá z t�½chto sa podá prostredníctvom oznamov,
vysvetlení, opisov, príkladov, vtipov, at . na najnižšej úrovni.
Pri vysvet ovaní sa pokús prevteli do kože posluchá a v publiku (jeho vek, znalosti, postoj k téme, pocity).
Podaj to
jeho o ami.
Podaj to tak, ako by si to Ty vnímal na jeho mieste. („Ke máš poda liek, podaj ho tak,
ako by si dával cukrík!“)
Na toto je trefná skratka z angli tiny:
KISS – Keep It Short and Simple!
Vysvet ovanie je dobré podpori
príkladmi.
ím sú príklady trefnejšie a zaujímavejšie, t�½m si ich budú lepšie
pamäta . Môžeš ma v rukáve pripraven�½ch ve a príkladov, ktoré použiješ pod a toho, ko ko budeš ma na ne
asu. Zrejme niet poch�½b o tom, že vhodn�½
humor
môže ve mi zv�½ši pozornos . Prida vtipy a zábavu možno
najmä vtedy, ke publikum upadá do driemot a nudy. Aj celá prezentácia môže by jedna ve ká šou s kopou
zábavy, avšak treba da pozor na jej hlavn�½ cie . Takže všetko s mierou!
asovaniu
prezentácie treba venova špeciálnu pozornos . as na prezentácii uteká r�½chlejšie, než sa to vopred
zdá, preto pride jednotliv�½m pasážam
viac asu.
Je lepšie radšej ma rezervu asu, ktor�½ nevyužiješ, ako málo
asu, ktor�½ Ti potom bude na prezentácii pri nejakej dôležitej myšlienke ch�½ba . Môžeš si tiež vopred pripravi
viac príkladov alebo vtipov, ktoré použiješ, ak budeš ma na to vo nú chví u.
Prv�½ dojem
je ve mi dôležit�½. A to nielen vzh ad, ale aj obsah. Je dobré za a nie ím ve mi zaujímav�½m, o
okamžite pritiahne pozornos publika a zv�½ši jeho motiváciu sledova prezentáciu. Nie o, o sa objaví náhle,
ak�½si BANG. Nie o, o donúti posluchá ov rozm�½š a alebo si nie o predstavova , napríklad vhodn�½ vtip, citát,
myšlienka, príbeh z vlastnej skúsenosti a pod. Pochopite ne, naviazanie na tému prezentácie je žiadúce. A ím je
táto väzba originálnejšia, t�½m sa ahšie zapamätá.
Za t�½m by samozrejme nemalo ch�½ba –
POP(P):
•
Pozdravi
•
Oslovi
•
Privíta
•
(Predstavi sa) – ak je prezentujúci publiku neznámy
V rámci úvodného preslovu možno uvies tému, prípadne pozadie vzniku prezentácie, a plynulo prejs
k vyzna eniu
cie a,
resp.
prínosu
prezentácie pre posluchá ov a prípadne aj prezentujúceho. Je žiaduce, aby sa
publikum a prezentujúci o najviac zhodovali v tomto bode. Teda aby o akávania publika boli prezentujúcim
dobre odhadnuté, a teda pripraven�½ obsah bol t�½m, na o publikum aká. Toto sa zdá by triviálne, ale skús si
spomenú v ko k�½ch prípadoch prezentácií, o si navštívil(a), bola v tomto bode naozaj zhoda medzi oboma
stranami.
Ak to okolnosti dovo ujú ( as, prostredie, publikum), dobr�½ prezentujúci si na tomto mieste nieko k�½mi
otázkami zhruba overí, i je to presne to publikum, ktoré o akával a i jeho motivácia by na jeho prezentácii
zodpovedá tej, ktorú o akával. Ak náhodou nie, treba to vzia v alšom priebehu prezentácie do úvahy
a skorigova program, ak sa dá.
Poslednou as ou je
program
– na rtnú ho v hrub�½ch rysoch, aby posluchá i vedeli, o ich aká. Je vhodné ho
ma stále po ruke, aby sa po as prezentácie dalo ahko sledova , ako sa postupuje. Tu je tiež miesto na
preukázanie prípadn�½ch korekcií (ak som sa vo svojom odhade v nie om sekol). Celkovo je dobré si necha
odobri program publikom (Máte k programu nejaké otázky? Súhlasíte s ním?).
V závere nej asti by nemalo ch�½ba
zhrnutie
prebratého (Spomínaš na 3P spomenuté v obsahu?). Teda prejs
ešte raz stru ne cel�½m programom, zopakova hlavné myšlienky, možno tiež pripomenú mimoriadne udalosti,
o sa po as prezentácie udiali (nejak�½ trefn�½ vtip alebo reakciu loveka, kde sa publikum dobre bavilo). Tak�½
ucelen�½ poh ad dozadu na všetko, o sa udialo dodá posluchá ovi súvislosti. Uvedomí si z nadh adu, o všetko
sa nau il a ako využil ten as.
alej dobré poukáza na cie , ktor�½ si prezentujúci i publikum na za iatku vyt�½ ili. Publikum by malo
zhodnoti , ako jeho o akávania boli naplnené, i prezentácia splnila ú el. Tu je asi najvhodnejší as na
Komentár je vítan�½ na adrese: michal.zarnay (at) fri.utc.sk
Ako prezentova svoj produkt
15.5.06
3/3
doplnkové otázky
publika k celej prezentácii, resp. diskusiu, ktorá z nich vyplynie. Rozsah diskusie môže
pôsobi trochu ako spätná väzba pre prednášajúceho, ak�½ postoj zaujíma k téme publikum.
V nadväznosti na to si treba uvedomi , ako táto prezentácia pomôže každému posluchá ovi, o by mal na jej
základe urobi , nad ím pouvažova . Dobr�½ prezentujúci môže takéto návrhy „vrhnú “ do pléna a priamo
nazna i každému, o môže po tejto prezentácii urobi . Možno to urobi aj formou otázok, ktoré nútia
posluchá a k zamysleniu, na o využije as stráven�½ sledovaním prezentácie.
V úplnom závere by samozrejme nemalo ch�½ba po akovanie za pozornos a tak, ako sa za ínalo, tak aj ukon i
prezentáciu je pekné nejak�½m pôsobiv�½m vyhlásením, v�½zvou, citátom, príkladom – nie ím, o poteší, prípadne
vyvolá alšiu úvahu u posluchá a. V každom prípade by to malo by nie o, pod a oho si posluchá bude moju
prezentáciu lepšie pamäta .
Nech podávam oko vek, musím to poda
presved ivo,
sebaisto! Ak�½ko vek pocit neistoty môže u posluchá a
vyvola nedôveru.
Po as prezentácie je dobré
udržiava
s publikom
kontakt.
Prezentujúci si t�½m overí, ako je jeho prednes
vníman�½, i udia rozumejú, i ich to zaujíma. Ak niekto z publika prispeje k prezentácii, je v�½borné jeho vstup
oceni , podpori . Posluchá ov to povzbudí aktívnejšie sa zú astni prezentácie.
Ak chce prezentujúci ma nadšené publikum, musí on v prvom rade prezentova s
nadšením.
Hovorí sa, že
úrove nadšenia publika nikdy nepresiahne úrove nadšenia prezentujúceho.
Informácie prezentujúci nevysiela z aleka iba prostredníctvom slov, ale aj množstvom alších kanálov.
Verbálna komunikácia
popisuje obsah vypovedaného, iže slová a ich poskladanie do viet. Kvalita tohto
prejavu závisí od rétorick�½ch schopností prezentátora, jeho slovnej zásoby a štylizácie. Používan�½
jazyk
by mal
by pochopite ne primeran�½ situácii (publikum, vek, téma). ím je slovná zásoba bohatšia a štylizácia pestrejšia,
t�½m môže by prednes krajší. Je tiež dobré sa zbavi „slovn�½ch barli iek“, ak nejaké máme, lebo tie môžu
pôsobi rušivo. Sú to slová ako proste, vlastne, takže, OK a iné alebo len také zvukové „ehmkanie“.
Neverbálna komunikácia
zah a všetko ostatné. Možno ju rozdeli na hlasovú formu vypovedaného
(paralingvistika) a re tela.
Paralingvistika…
Ešte dôležitejší ako obsah slov, je
práca s hlasom, gestá, postoj a v�½zor.
Vizuálne – premietanie na stenu, písanie na tabu u (najmä obrázky, kreativita)
Hudba
Fyzické – nie o do ruky po as prezentácie, záznam obsahu na papieri po as a po prezentácii
!
Spätná väzba
Sebareflexia prezentujúceho po skon ení
Komentár je vítan�½ na adrese: michal.zarnay (at) fri.utc.sk

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika:

Zgłoś jeśli naruszono regulamin